Vývoj lesného hospodárstva v lesoch mesta Levoča.

Územie levočskej oblasti bolo pokryté lesom už v predhistorickej dobe. Oblasť Spiša bola do 13. storočia riedko obývaná. Levoča bola založená nemeckými kolonistami v r. 1245 na mieste vyklčovaného dubového lesa a bola situovaná v takmer súvislých lesoch. Les sa tu spočiatku javil ako prekážka osídlenia a využitia kraja. Poľnohospodárska pôda sa získavala vyrúbaním a vyklčovaním lesov a pašienky vypaľovaním a krúžkovaním lesných porastov. Značná rozsiahlosť lesov a odľahlosť niektorých častí v chotári Levoča pobádala využívať ich aj valašskou pastvou dobytka, oviec a kôz. Z toho dôvodu bola r. 1538 založená valašská obec Torysky. Nárast počtu obyvateľstva zvýšenou stavebnou činnosťou, rozmachom baníctva a hutníctva spôsobuje rast záujmu o les a drevo sa stáva cennejším. Úbytok dreva z lesov spôsobil, že človek začal premýšľať o jeho zachovaní a neskôr aj nad jeho reprodukciou. Preto o lesnom hospodárstve a neskôr aj nad jeho reprodukciou. Preto o lesnom hospodárstve a lesníckej činnosti môžeme hovoriť až od doby prvých pokusov o zachovanie lesa, t.j. od vzniku hájenných lesov od polovice 17. storočia. Koncom r. 1769 vydáva Mária Terézia lesný poriadok, platiaci pre všetky lesy v Uhorsku a nariaďujúci zameranie, vyhotovenie máp a kataster lesov. Dôraz je kladený na ochranu a pestovanie lesov. Aj napriek uvedenému nariadeniu sa do 19. storočia o les, s výnimkou komorných (štátnych) lesov, lesov niektorých miest a veľkostatkov, nikto nestaral. O hospodárení v mestských lesoch, t.j. ťažbe, lesnej pastve a premenách na poľnohospodársku pôdu, prípadne i poľovníctve, rozhodovala od polovice 18. storočia mestská rada prostredníctvom každoročne voleného tzv. lesného inšpektora. Podliehali mu lesníci a strážcovia lesov. V r. 1816 boli mestské lesy rozdelené na dva revíry, a to predný - Levočská Dolina a zadný - Torysky. V r. 1894 bola zrušená správa v Toryskách a všetky mestské lesy riadil hlavný lesný správca. O dva roky neskôr je v Toryskách opäť ustanovený správca podliehajúci hlavnému lesnému správcovi sídliacemu v Levočskej doline. Systém jednej správy obnovilo mesto Levoča r. 1935, keď správu cca 6 000 ha lesov vykonávalo oddelenie mesta so sídlom v Levoči. Po druhej svetovej vojne boli postupne poštátnené veľkostatkárske lesy, nereštituované lesné majetky, ostatné lesné majetky a cirkevné a školské majetky. Mestské lesy boli poštátnené na základe zákona č. 279/1949 Zb. a následne vládnymi nariadeniami č. 90/1950 Zb. a 141/1950 Zb. včleňujúcimi obecné lesy ako súčasť národného majetku do správy štátnych lesov zriadených zákonom č. 312/1948 Zb. Týmto boli po 1.1.1950 levočské mestské lesy prevzaté do štátneho spravovania národným výborom v Levoči až do októbra 1950. Potom ich tento odovzdal do odbornej správy Československým štátnym lesom, n.p., Krajskému inšpektorátu v Košiciach, a to LZ Levoča. Štátne lesy prešli neskôr viacerými reorganizáciami. Od 1.1.1973 boli zrušené polesia a lesné úseky, boli zriadené lesné správy a v rámci nich lesnícke obvody. Časť levočských mestských lesov (cca 3 500 ha ) po vzniku Vojenského obvodu Javorina v r. 1953 prevzala do ČSŠL, n.p. Vojenská správa Košice na základe zákona č. 169/1949 Zb. o vojenských obvodoch.